Ísť si za svojim

Odhodlanie iných

Za uplynulé roky som svoje rybárske výjazdy absolvoval nie len s kamarátmi, s ktorými som v rámci rybárčenia začínal, ale našťastie, mal som možnosť spoznávať aj mnohých iných rybárov. Aj z dôvodu mojich rybárskych aktivít, ktoré znamenali a stále predstavujú spoluprácu s rôznymi rybárskymi firmami, som práve prostredníctvom rybárčenia spoznal mnoho zaujímavých ľudí. Niekedy to boli, nazvime ich pracovné stretnutia, kedy nás spájala spolupráca s konkrétnou firmou. Inokedy, to boli zase náhodné stretnutia pri vode, ktoré prerástli do dlhoročných priateľstiev.

A tak som sledoval a porovnával, ako sa mi konkrétni ľudia javili pri našom prvom stretnutí a ako ich vnímam teraz, napríklad aj sprostredkovane cez sociálne siete, články alebo videá, kde prezentujú svoje úspechy. Nechcem, aby to vyznelo nevhodne alebo nebodaj povýšenecky, to zaiste nie. Ale pri niektorých kolegoch rybároch, ktorí boli trošku mladší, menej skúsení a ktorí mali nesmelé začiatky, som vnímal, že ešte majú pred sebou dlhú cestu. Cestu, na konci ktorej si predstavovali samých seba ako úspešných rybárov, ktorí lovia na našich najťažších vodách a ktorí si na konto pravidelne pripisujú rekordné úlovky. Postupom času sa z tejto skupiny mojich známych, kamarátov a tiež rybárov vyčlenila užšia skupina, ktorá mala zase to nevyhnutné odhodlanie a snahu. Je predsa prirodzené, že nie všetci v rámci rybárčenia pokračovali ďalej. Iné životné priority nahradili to, čo v tej dobe považovali za svoju osudovú vášeň, o ktorej si možno mysleli, že ich nikdy neopustí a kedy si samých seba predstavovali intenzívne loviacich ryby aj v budúcnosti.

Až na brehu sa naplno ukázala jeho ozajstná veľkosť.

Úspechy iných

Menšia skupina rybárov, ktorých rybárske aktivity som vnímal, loví ryby dodnes. A áno, častokrát dnes chytajú viac a väčších rýb ako ja sám. Navštevujú revíri, kde som nikdy nebol, prípadne, kde som síce v minulosti už bol, ale moja intenzita tam poľavila. Cielene sledujú konkrétne revíri, analyzujú ulovené ryby, úspešné miesta a na základe toho si pripravujú vlastné taktiky a plánujú výjazdy k vode. Nezávidím, osobne sa z toho práve naopak veľmi teším. Som rád ak vidím, ako sa snaha konkrétnych jednotlivcov pretavuje do podoby vysnených úspechov. Tieto úspechy pritom nie sú náhodou. Za mnohými fotografiami s úžasnou scenériou niekde na vysnenom revíri, alebo s rekordnými úlovkami, by sme totiž mali vidieť predošlé zlyhania, pomyselné zakopnutia a neutíchajúcu snahu. Aj keď na tomto mieste nikoho konkrétne nemenujem, nakoľko to ani nebolo cieľom a zámerom, prajem vám, aby ste aj naďalej inšpirovali a prispievali k motivácii, a to nie len mňa samotného ale zaiste aj mnohých iných rybárov.

Prvé úlovky naznačili, že by to aj ďalej mohlo pokračovať dobre.

Moja vlastná cesta

Pre túto chvíľu už asi stačilo hovoriť o iných rybároch a vrátim sa sám k sebe. Myslím si, že rybárčenie pre mňa predstavuje naozaj úprimnú a nefalšovanú vášeň. Vášeň, ktorá sa ale v rôznych obdobiach prejavovala rôzne intenzívne. Mám za sebou roky, kedy som k vode chodieval dostatočne, a to vzhľadom na moje pomery a možnosti. Spoznával som nové revíri, navštevoval domáce ale aj zahraničné vody, skúšal nové metódy a taktiky rybolovu. Iné roky boli na počet vychádzok k vode slabšie, ale možno práve vtedy som si viac uvedomoval, ako je to pre mňa dôležité a ako dobre sa cítim pri vode. Úmyselne som použil formuláciu „pri vode“, nakoľko to naozaj nie vždy bolo a musí nevyhnutne byť len o počte a veľkosti úlovkov. Odtrhnúť sa od povinností a jednoducho vyraziť na ryby, kempovať a byť v prírode je často liekom na mnohé strasti života.

Každý v danej dobe osobný rekord si so sebou nesie svoj vlastný príbeh.

Osobný rekord

Byť len pri vode samozrejme neznamená, že sa stále nepokúšam o dobrý výsledok. Obmedzený čas predsa nebudem márniť tým, že poľavím zo svojej snahy, alebo že sa uspokojím s polovičným, nepremysleným a nedostatočným postupom. A tak, nebolo tomu dávno, čo som opäť sedel na jednom zo svojich obľúbených revírov, ktorí pravidelne navštevujem už mnoho rokov. Hneď z úvodu rybačky sa mi podarilo uloviť niekoľko rýb a mal som pocit, že som prišiel naozaj do dobrého obdobia a že by som mohol dokázať využiť aktivitu rýb vo svoj prospech.

Možno potešený niekoľkými predchádzajúcimi úlovkami som pri ďalšom zábere, ktorý prišiel počas daždivého dňa, iba pozvoľna vyšiel z bivaku. Najprv som si obliekol nepremokavé oblečenie a bez náhlenia prišiel k prútom. Po nesmelom zábere a sporadickom pípaní signalizátora som zasekol. Úvodný ťah začínal naznačovať, že by sa mohlo jedna aj o slušnejšiu rybu, ale nakoľko veľa kaprov v danom revíri je veľmi bojovných, istý som si nebol. Ťah pokračoval ďalej a mne sa len ťažko darilo dostať rybu pod kontrolu. Až zrazu, ťah prestal. Bolo zrejmé, že sa ryba dostalo k nejakej prekážke, alebo zašla za hranu. Ťahať na silu by nebolo vhodné, vravel som si. Po chvíľke čakania som sa predsa len rozhodol skúsiť vyjsť člnom na vodu a pokúsiť sa zájsť za hranu. Dúfal som, že ryba tam stále bude a že z člna sa moje šance na úspešné zdolanie zvýšia.

„Spoločník“, ktorý ma pravidelne navštevoval.

Bez motora som sa postupne priťahoval k miestu, kam smeroval vlasec. Hneď ako som sa priblížil na niekoľko metrov a uhol vlasca sa zmenil, ťah sa uvoľnil a ja som si myslel, že som o rybu prišiel. Po dotiahnutí voľného vlasca, ten zrazu smeroval úplne inam a boj pokračoval, respektíve začal znovu. Je tam, ale vyhrané ešte nie je. Približovanie a doťahovanie sa stále bližšie vyústilo do neúnavných a nekončiacich výpadov. Časovo to ani neviem odhadnúť, ale v danom momente som to prežíval naozaj ako večnosť. Nie a nie ho dostať bližšie. Chvalabohu celá koncová zostava vydržala a háčik bol pevne zakotvený v tlame kapra. Po niekoľkých pokusoch som následne kapra podobral a tešil sa, že to celé je úspešne za mnou.

Lysec, pekný lysec, vravel som si pri prvom pohľade do podberáku v člne. Veľkosť sa zdala byť dobrá, ale naplno sa prejavila až po položení na podložku. Každý to dobre pozná, že pohľad vo vode niečo naznačuje, ale až keď dvíhame úlovok po prvý krát, tak až vtedy dostaneme jasný signál, aký naozaj je. Bol ťažký. Ťažší, ako všetky dovtedy počas rybačky ulovené ryby. To, že to ale bude môj doteraz najväčší úlovok sa ukázalo až pri vážení. Nový osobný rekord! Nebol možno úplne očakávaný, ale zrejme aj to bolo na tom celom zážitku čarovné. Snaha bola zúročená a zážitok zhmotnený vo forme fotografie si so sebou ponesiem ďalej, do ďalších rokov, ktoré pevne verím, že budú plné pozitívnych momentov pri tom, čo ma napĺňa a čomu mám snahu venovať svoje voľné chvíle.

Na kvalite návnady si dávam stále záležať.

Záverom

Ísť si za svojim snom, za vlastnou víziou, za predstavami a túžbami je kľúčové vo všetkom čo robíme a rovnako je to nevyhnutné aj v prípade rybárčenia. Nepozerajte len na to, čo dosiahli iní. Nežite svoj rybársky život ako sen, kedy len dúfate vo všetko možné, čo by ste chceli dosiahnuť a zažiť. Vykročte a choďte si za svojím. Pamätajte ale, že pre niekoho je to cesta lemovaná voňavými kvetmi a pre iných zase tŕnistá cesta plná prekážok. Tak či onak, pevne verím, že snaha nakoniec bude vždy ocenená a zúročená.

Po boji a tesne pred opätovnou slobodou.

Úlovok tesne pred zotmením potešil a očakávania pred nocou boli veľké.